reklama

Rozjímanie o knižnej Twilight sérii.

B e l l a, E d w a r d.... adolescentný romanticko- upíry román... B e l l a, E d w a r d.... bestseller knižného trhu... B e l l a, E d w a r d.... filmová adaptácia... B e l l a, E d w a r d.... (otrepaný?) príbeh zakázanej lásky... B e l l a, E d w a r d.... výtvor pop kultúry?!... B e l l a, E d w a r d.... kniha hodná nášho času, alebo lapač prachu na poličke?! Začnem pekne po poriadku:

Písmo: A- | A+
Diskusia  (16)

Ľubka: Videl si už Twilight?

Ja: Nie... Prečo?

Ľubka: Videla som to, je to super, idem ešte druhý raz... Je tam ten Edward, to je ten upír... a potom ešte Bella- taký polepetko. Vieš ako nemám rada romantiku... ale toto... no je to iné... tieto filmy sa mi nepáčia, ale na tento... na tento musíš fakt ísť zlato... pôjdeš?

Ja: Vieš, že ja takú romantiku nemusím, nemám 16 a o láske na prvý pohľad si myslím svoje...

Ľubka: Ako myslíš, ale mal by si tomu dať fakt šancu... stojí to zato, zlatko, uvidíš...

Skúsenosť ma naučila, že odporúčania mojej Ľubky neradno brať na ľahkú váhu. Tak si študujem, že o čom to ten film vlastne je (vtedy ešte panicky nevinne netuším, že filmu slúžila ako predloha kniha Stephenie Meyerovej) a zisťujem toto: príbeh zakázanej pubertálnej lásky: pre mňa často dôkaz plytkej fantázie spisovateľa, či režiséra; tak často obmieľaný motív (ich praotcom je Romeo a Júila, Romeo musí zomrieť... atď.), že ma robí až ostražitým; spojenie nedostupného upíra a sociálneho outsidera: ak si namiesto upíra dosadíte hviezdu školského amerického futbalového tímu, alebo v obrátenom garde kapitánku roztlieskavačiek, tak máte už Leitmotív béčkových teenager filmov. Všetky tieto informácie ma od filmu odradzovali. Ale prečo sa to Ľubke potom tak páči? Však ona nie je tip ženy, čo si prečíta Steelovú a najbližší týždeň nato bytostne prežíva vlastnú ženskosť... Prečo potom??? No a tak podstupujem experiment. Pristupujem na dohodu, že ma na film môže zobrať do kina. Psychicky sa nato pripravujem- s kolegami utrusujem pár vtípkov; s potmehúdskym úškrnom si vypočujem príbeh o pištiacich pubertiačkach v kine; v duchu si pripravujem pár sarkasticky- provokačných poznámok.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

-KINO-

-ZISTENIE EXISTENCIE KNIŽNEJ PREDLOHY-

Že vraj bestseller, že vraj kniha roka, že vraj 4 diely a že vraj je to fakt cool.

Blíži sa naše výročie a tak ju chcem potešiť, kupujem dvojbalenie súmrak + nov. Nastáva fáza pokušenia: čítať, alebo nechať tak (však ma čaká ešte Thomas Mann: Zauberberg, alebo Exupéryho Malý princ). Víťazí vo mne tá hravá stránka, tá stránka, čo chce dôkaz, že kniha spadá do kategórie nenáročného, plytko bezmyšlienkovitého žánru.

Tak a začínam, vonia krásne, ako každá nová kniha. Čítam si predslov na filmový spôsob- vytrhnutá časť deja niekde od konca, ktorá opisuje asi najakčnejšiu časť celej knihy. Čítanie mi ide ľahko. Nie je to nič náročné. Charaktery zapadávajú do mojich očakávaní. Už od začiatku viete, čo od nich môžete očakávať. Bella sa vyprofiluje už od prvých kapitol. Moje sympatie má. Jej introvertnú povahu poznám až príliš dôverne. A potom prichádza Edward, síce nie tak ostentatívne ako vo filme, ale predsa má jeho nástup niečo do seba. Príbeh poznám z filmu, ale (a možno práve preto) ma prekvapuje obrovský priestor, ktorý autorka venuje opisom, pocitom a rozhovorom. Nepôsobia vôbec rušivo alebo nútene, práve naopak. Pri knihe mi hodiny ubiehajú rýchlo. Zamýšľam sa, že by som predsa mal hľadať aj niečo kritické. A tak to nachádzam: Tá citovo- vzťahová naivita s akou autorka narába ma vyslovene ruší. Chcem zakročiť do deja a zaviesť tam „reálnu citovú líniu". Niekedy sa prichytím pritom, ako uvažujem, ako by to asi prebiehalo v reálnom živote. Ale autorke odpúšťam. Obdobie dospievanie je plné vyhranených citov, kategorických imperatívov, to poznám tiež príliš dôverne. Ubehlo pár dní a pár niekoľkohodinových posedení. Mám to za sebou. Nebolo to zlé, práve naopak.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nov,... druhý diel. Je jedna hodina ráno. Možno by som aspoň mohol začať. Vážne iba pár strán.... Je pol štvrtej ráno a nútim sa ísť si ľahnúť. Vstávam o pár hodín, oči mám ešte zalepené. Beriem knihu do ruky a čítam. Je 24 hodín po začatí čítania. Mám za sebou okolo 500 prečítaných strán a ostáva mi ešte asi 20. Tie si nechám na nasledujúci deň, nechcem aby moja insomnia spôsobila, že o niečo podstatné prídem. Tak a je dokonané! Musím to nechať v sebe doznieť. Autorka prakticky neodbočila od nabehnutého trendu z prvého dielu. Som trošku sklamaný, že dej a jeho postavy sú predvídateľné. Na druhej strane pochvalne hodnotím jej úžasnú schopnosť naplniť zdanlivo príbehovo prázdne miesta jej rozprávačským talentom. Toto sa nepodarí len tak každému. Núti ma to zamyslieť, že kedy som naposledy takto knihu „zhltol". V spomienkach sa vraciam ďaleko do puberty, keď som si požičal bratove povinné čítanie, Salingerov Kto chytá v žite.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nedočkavo som čakal na trojku: Zatmenie. Tá istá úžasná vôňa novej knihy (tá ma vždy dostane). Teraz si už ale dávam pozor. Nesmiem čítať do skorého rána, musím ísť do roboty. A tak o jednej ráno odkladám knihu. Trojka sa takisto vyznačuje obšírnymi opismi, náhlymi dejovými zvratmi, ktoré ale predvídate (dejovú líniu vám zásadne neprezradzujem, pôžitok z čítania prenechávam na vás). A tak si pomaly ale isto zvykám, že tá naivná sladkobôlnosť (tá PRAVÁ láska) autorku nikdy neopustí. A vtom príde okolo 500tej strany pre mňa šok. Zastavím sa a prejdem si posledných pár riadkov ešte raz. Neverím tomu, čo som si prečítal. Prečo to urobila? Pár stranami mi zrútila moje ilúzie, na ktoré som si už tak zvykol a ktoré som tak kritizoval. Bella dospela, autorka dospela, celá séria dospela. Na tých pár stranách sa z romantického príbehu splieta krutá pavučina „reálnej" lásky. Takto to v živote chodí. Ale zisťujem, že sa na autorku aj tak trochu hnevám, ... kvôli ten zbúranej ilúzii.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nie sú to knihy hodné nobelovej ceny. Nedali mi tak veľa ako diela Hermanna Hesseho. Ale predsa, ... vrátili ma o pár rokov späť- do doby, keď som sníval s otvorenými očami. Znova mi vrátili ten pocit, keď neviete prestať čítať, lebo máte dojem, že vám niečo utečie. A za to autorke ďakujem. Vrelá vďaka ... a teším sa na preklad posledného dielu. A ďakujem aj tebe Ľubke,... za spoločnú závislosť.

Peter Orincak

Peter Orincak

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  0x

vyštudovaný učiteľ, nevyštudovaný realista a nenapraviteľný slovný provokatér Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu